Bratislava, 18. máj 2017  Regionálne združenie mestských častí hlavného mesta Slovenskej republiky (združenie) v zastúpení jeho predsedu a starostu mestskej časti Bratislava-Záhorská Bystrica Jozefa Krúpu prednieslo včera na 28. sneme Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) návrhy riešení ako zlepšiť financovanie miest a obcí, znovu otvorilo diskusiu o efektívnom nastavení evidencie počtu obyvateľov, predložilo námety na zvýšenie finančného efektu a účinnosti zákona o poplatku za rozvoj a opätovne upozornilo na potrebu zmeny statusu a nastavenia spravodlivého financovania hlavného mesta Bratislava.

Starostov mestských častí hlavného mesta teší priaznivý vývoj ekonomiky Slovenska a s tým spojený pravidelný medziročný rast príjmov z výnosu dane z príjmov fyzických osôb. Ale ako dôležitú vnímajú aj potrebu pokračovať v procese zvyšovania transparentnosti a objektívnosti prerozdeľovania tohto príjmu medzi mestá a obce. Združenie starostov na snem prišlo so zámerom iniciovať doplnenie pripravovaného zákona o obecnom zriadení, prípadne inej zákonnej normy, o stanovenie efektívneho spôsobu evidencie počtu obyvateľov obce, spojené s povinnou účasťou na sčítaní stanovenú zákonom, vrátane sankcií za jej nedodržanie.

Mestské časti hľadajú pre rozvojové aktivity aj iné možnosti získavania vlastných príjmov. Aj preto sa poslanci 16-tich bratislavských mestských častí rozhodli začiatkom tohto roka ustanoviť poplatok za rozvoj a prijali pravidlá jeho vyrubovania a výberu. Aktuálne považujú za dôležité vyhodnotenie procesu aplikácie tohto zákona v podmienkach miest a obcí, posúdenie jeho finančného prínosu a prijatie návrhov na potrebné legislatívne vylepšenia. „Na základe doterajších skúseností vidíme, že v procese sa objavujú problémy napríklad s vyrubovaním poplatku, s odvolaniami voči rozhodnutiam, rovnako aj problémy s nastavením ustanovení zákona o zastavanej ploche a jej znižovanie zo zákonných dôvodov. Preto bude potrebné pripraviť návrh legislatívnych zmien na zvýšenie finančného efektu a účinnosti zákona,“ skonštatoval J. Krúpa.

Rozvoju Bratislavy a jej mestských častí kladú prekážky nedostatočné kompetencie a obmedzenia vyplývajúce z finančného poddimenzovania. Významne to cítiť pri rozvoji dopravnej infraštruktúry, verejných služieb ale aj pri reprezentačných funkciách hlavného mesta. „Očakávame, že si túto skutočnosť uvedomí aj vláda SR a prijme opatrenia na dlhodobú a systémovo nastavenú finančnú podporu Bratislavy ukotvenú  v zákone o Bratislave. Novela zákona o Bratislave by mala priniesť zmeny v postavení, kompetenciách, financovaní a statuse hlavného mesta,“ uviedol J. Krúpa.