Starostovia Bratislavy hodnotili aktivity minulého roku, riešili aj nesystémovosť stavebného zákona a nefunkčné elektronické služby občanom

Bratislava, 27. marec 2018
Regionálne združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy (RZMČ) na svojom  piatkovom (23.3.) zasadnutí schválilo výročnú správu o hospodárení  za rok 2017 a prijalo rozpočet na rok 2018. S výkonným podpredsedom Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Milanom Muškom prebralo otázky legislatívnych opatrení v stavebnom zákone, venovalo sa aj nefunkčnému
systému Integrovaných obslužných miest občana (IOMO), ktorý poskytuje prístup k elektronickým službám štátu.

Marcové zasadnutie združenia starostov sa konalo na pôde úradu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) za účasti  riaditeľa úradu BSK Mariána Viskupiča v úvodnej časti rokovaní. Ten v spoločnej diskusii uistil starostov, že BSK je otvorený diskusiám a rokovaniam. Vyjadril tiež spokojnosť s tým, že župa a mestské časti majú za sebou prvé výsledky spolupráce. Zasadnutie RZMČ schválilo výročnú správu o výsledku hospodárenia združenia za rok 2017 a rozpočet na tento rok. Na margo dlhodobého finančného výhľadu sa vyjadril aj výkonný podpredseda ZMOS Milan Muška. Ten skonštatoval, že celková prognóza príjmov miestnych samospráv pre nasledujúce obdobie je pozitívna. Finančné prostriedky by mali rásť zhruba rovnakým tempom ako za posledné dva roky. Neočakáva sa síce podľa neho ďalší rast zamestnanosti, ale budú sa zvyšovať mzdy, na čom sa budeme podieľať aj samospráva.

Obsahom výročnej správy je aj hodnotenie činnosti RZMČ v roku 2017. Nosnou témou schôdzí združenia v prvom polroku 2017 bola problematika zavedenia miestneho poplatku za rozvoj. Po schválení všeobecne záväzných nariadení sa diskusia sústredila na vyriešenie vzťahov mestských častí a magistrátu pri prerozdeľovaní príjmov z miestneho poplatku a spôsob presunu informácií o parametroch vyrubeného poplatku. Významným bodom stretnutí starostov bola problematika prerozdeľovania daňových príjmov v hlavnom meste a zvýšenie jeho transparentnosti a spravodlivosti. „Starostovia dlhodobo žiadali o presun finančnej podpory malých mestských častí na hlavné mesto. To sa nám podarilo v mestskom zastupiteľstve presadiť  a od 1. januára je schválená zmena realitou,“ skonštatoval predseda RZMČ a starosta mestskej časti Záhorská Bystrica Jozef Krúpa. Témou rokovaní združenia bola aj problematika prijatia jednotnej parkovacej politiky na území hlavného mesta. Regionálne združenie v minulom roku intenzívne rokovalo aj o stave petície proti hazardu, o zabezpečení zvyšovania platov pedagogických zamestnancov, či o výzve Slovenského zväzu ľadového hokeja na spoluprácu  pri rozvoji športovej infraštruktúry. Zasadnutia venovali pozornosť tiež otázkam elektronizácie služieb, problematike dane z ubytovania v hlavnom meste, či možnostiam regulácie vonkajšej reklamy. Starostovia aktívne vstupovali aj do diskusií a tém otvorených na stretnutiach ZMOS, napríklad pri príprave návrhu novely zákona o obecnom zriadení, či ku Koncepcii mestského rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030.

Zasadnutie združenia otvorilo tiež otázku nového stavebného zákona, ktorý starostovia už v minulosti kritizovali a postavili sa na stranu ZMOS. Ten dal v pripomienkovom konaní zákonu zamietavé stanovisko. K filozofii zákona starostovia výhrady nemajú. Rozdelenie zákona na oblasť územného plánovania a stavebnú časť považujeme za rozumné. Každá obec by mala mať svoj územný plán, svoju predstavu o rozvoji. Stavebná časť je zložitejšia a vnáša do systému nekoncepčnosť. Podľa návrhu ostane regulácia výstavby v mestskej časti mimo jej vplyvu. Územný plán schváli mesto, rozhodovať bude komisár a mestská časť bude len hromozvodom pre nespokojných občanov,“ skonštatoval Jozef Krúpa. Z dôvodu mnohých výhrad k návrhu znenia legislatívnych opatrení sa starostovia stretnú na pracovnom rokovaní so zástupcami ZMOS s cieľom navrhnúť zmeny v znení zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.

Na základe februárového uznesenia starostovia oslovili úrad podpredsedu vlády SR s požiadavkou o nápravu nefunkčného systému Integrovaných obslužných miest občana (IOMO), ktoré poskytujú prístup k elektronickým službám štátu a umožňujú na počkanie získať na miestnom úrade výpis z registrov katastra, trestov, či obchodného registra. K riešeniu problému pozvali starostovia Jána Bačka, riaditeľa odboru riadenia IT projektov Úradu podpredsedu vlády SR, ktorému tlmočili svoju nespokojnosť s prevádzkou IOMO. Mestské časti z dôvodu nefunkčnosti systému nielenže nemôžu poskytovať očakávané služby občanom, ale dokonca im spôsobujú zbytočné výdavky, keď si po zaplatení výkonu, musia nakoniec ísť danú službu pre zlyhanie systému vybaviť na pracovisko Slovenskej pošty. Zástupca Úradu podpredsedu vlády vyzval starostov na trpezlivosť a uistil ich, že na skvalitnení systému úrad intenzívne pracuje.

BSK oslovil mestské časti so žiadosťou o podporu a spoluúčasť na podpise Memoranda o spolupráci a spoločnom postupe pri ochrane lesov na území bratislavskej župy. Memorandum je výsledkom zvyšujúcej sa požiadavky verejnosti, odborníkov a EÚ na implementáciu už prijatých strategických dokumentov a pri ich presadzovaní do praxe. Starostovia už na svojom februárovom zasadnutí podporili iniciatívu starostiek Karlovej Vsi, Devína a starostu Dúbravky, ktorí od kompetentných ministerstiev žiadali zastavenie ťažby v ekologicky najviac citlivých a rekreačne významných lokalitách Bratislavy. Po prerokovaní obsahu memoranda mali starostovia niekoľko pripomienok k jeho zneniu. Tie namietajúce mestské časti predložia a požiadajú o ich zapracovanie do znenia memoranda.

Názory bratislavských starostov a postrehy zo života mestských častí prednesú poverení starostovia aj na
29. sneme ZMOS, ktorý sa bude konať v dňoch 23. a 24. mája 2018 v bratislavskej Inchebe. Združenie hlasovaním na snem delegovalo Jozefa Krúpu, starostu Záhorskej Bystrice a predsedu RZMČ a Jána Mrvu, starostu Vajnor a člena finančnej sekcie Rady ZMOS. Náhradníčkou bude Ľubicu Kolkovú, starostku Devína a členku sekcie životného prostredia Rady ZMOS.